Od prijatia Ústavy SR uplynie v utorok 1. septembra 34 rokov. Poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) ju schválili štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Tá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Prijatie Ústavy SR z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok, Deň Ústavy SR.
Od roku 2024 je síce 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so schválením prvého konsolidačného balíčka v roku 2023. Prvého januára 2024 totiž nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Novelizáciou prešiel aj zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Na základe novely sa tak pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy SR ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja.
Rozhodli vo vile v Brne
Prijatiu ústavy predchádzalo schválenie Deklarácie o zvrchovanosti SR, ktorú poslanci SNR odobrili 17. júla 1992, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR. V tomto období prebiehali aj rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi.
O novej slovenskej ústave sa začalo rokovať začiatkom augusta 1992, pričom vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí.
Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj. Platnosť ústava nadobudla 1. októbra 1992 a toho istého dňa sa SNR premenovala na Národnú radu (NR) SR.
Upravuje základné práva a slobody
Ústava sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, ako aj právo na súdnu a právnu ochranu.
Určuje aj trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Zákonodarnú moc reprezentuje NR SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nezávislé súdy.
Od svojho prijatia prešla Ústava SR viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022, dvakrát v roku 2023.
Zatiaľ posledná novela ústavy nadobudla účinnosť 1. novembra 2025. Do najvyššieho zákona štátu zakotvila, že Slovensko uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Do ústavy pribudlo aj zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Novela sa dotkla aj adopcie detí a výchovno-vzdelávacieho procesu.
